Glitter Text @ Glitterfy.com Je zjavné, že problematikou mimozemskej formy života, hlavne mysliaceho života, sa zaoberá obrovské množstvo ľudí tejto Zeme, či už na profesionálnej úrovni alebo na úrovni laického milovníka tejto tematiky. Aj ja som sa dal strhnúť touto zaujímavou a vcelku tajomstvom opradenou oblasťou ľudského nazerania a skúmania. Aby som pravdu povedal, ani ma to neprekvapuje, pretože každý človek svojim spôsobom sa zaujíma o svojich susedov, čo sú zač a čo môžeme od nich očakávať. Samozrejme, tento záujem o mimozemských susedov začína až možnosťou človeka vstúpiť do medzihviezdneho priestoru, kedy prirodzená obozretnosť rodu Homo sapiens nás núti zvažovať kroky v ešte nepoznanom priestore. Čo je správne, aspoň si to myslím ja. Môj záujem o medzihviezdnych susedov nepramení z možnosti využitia letových technológií do vesmíru (aj keď jeden nikdy nevie), ale z možnosti tvorivo využiť svoju fantáziu a predstavivosť, bez ktorej by rod Homo sapiens nebol dnes tam, kde je. Ak by druh človeka žil ešte v jaskyniach a ja by som sa vyskytoval medzi nimi ako produkt rozmnožovacieho úsilia pravekého človeka, tak by ma medzihviezdny susedia určite netrápili. Musím síce povedať, že ma netrápia ani dnes. Ale netrápiť, neznamená nezaujímať. Keďže predmetom môjho celoživotného záujmu je dokonalé spoznanie vnútorného sveta bytostí, vrátane seba samého, organizácia, architektúra a väzobné sily pôsobiace medzi stavebnými prvkami, elementmi, ktoré tvoria náš vnútorný vesmír, ponáraním sa do hlbín vnútorného sveta sa myseľ bádajúca začala vynárať v rozľahlostiach tej skutočnosti, v ktorej som nazeranie do hlbín vykonával a postupne sa pred mojim vnútorným zrakom otváral priestor, ktorý som pár riadkov spätne nazval medzihviezdny. A do medzihviezdneho priestoru patria aj medzihviezdny susedia, samozrejme ak naša myseľ pripustí, že existujú. Ale aj tu platí to ľudské: jeden nikdy nevie. Aby som dal váhu týmto úvahám, skúsim priblížiť techniku nazerania a pohľad na samotnú prizmu vnútorného zraku, cez ktorú myseľ naša dokáže vidieť aj to, čo je priestorovo a časovo od fyzického tela vzdialené. Samotná technika v základe je na zemi využívaná od dôb, kedy svetu mocných radili veštci, chcem tým povedať, že je dosť stará. Je to zvláštna forma tranzu alebo tiež zmeneného stavu vedomia. Len som ju upgradeoval, teda lepšie povedané, troška som ju vylepšil. Využil som synchronicitu mysle s chvením neeuklidovského priestoru, princíp podivnosti a neurčitosti v organizačnej štruktúre vesmíru (tak som určité deje a architektúru vesmíru nazval) a využitím vlastností temnej hmoty, ktorú som objavil aj vo vnútornom vesmíre každej bytosti, viedol som časovo a priestorovo uvoľnenú myseľ cez vzdúvajúce sa informačné vlny nekonečného oceánu tejto večnosti. Je to zvláštna forma surfovania, povedal by som skoro adrenalínová, teda opojná. Stačí naskočiť na jednu zaujímavú vlnu a nechať sa niesť, to ostatné sa už vyjavuje samo okolo mysle. Jednoduché, nie? Samozrejme tento popis techniky nazerania je zašifrovaný, aby vládne a mimovládne organizácie pracujúce s aktmi X, nemohli zneužívať tento spôsob surfovania. :-) No, myslím si, že už som týmto úvodom k mimozemským formám života dal patričnú váhu a preto by som mohol pristúpiť k tomu, čo som počas surfovania stretol. GENESIS Približne pre tromi miliardami rokmi prelietavajú cez hviezdny ostrov, ktorý sme nazvali Galaxiou bytosti, ktoré z pohľadu cez naše zmyslové orgány javili by sa určite veľmi podivne. Pripadali by nám ako obrovské raje, plachtiace vesmírnym priestorom s rozlohou tela mnoho kilometrov. Ich telá by v našich očiach budili dojem plazmového závoja, ktorý sa volne vznáša vo svetelnom povetrí medzihviezdneho priestoru, meniac spektrum svojho tela ako polárna žiara v dúhovom obleku. Keďže vstupovali do hviezdneho ostrova, narazili najprv na periférne telesá ostrova, medzi ktorými bola aj naša heliosféra. Týchto vesmírnych kmeťov zaujala naša heliosféra a pozastavili sa pri obežniciach skvelého Slnka. Okolo troch obežníc sa rozprestrela polárna žiara a svojimi závojovitými výbežkami dotýkala sa povrchu týchto planét. Starí kmeti, svojimi bizarnými rukami, dotýkali sa planét, zisťovali formy života a súčasne dotykmi plazmových výbojov vtláčali ideový zámer do pružnej hmoty planét. Ideovo granulovaná hmota, tiež by som to mohol nazvať duchovnou hmotou, sa vtlačila do štrbín medzi molekuly postupne evolučne organizujúcej sa hmoty a vyplnila tak prázdny priestor medzi molekulami budúceho mysliaceho života ideovým zámerom týchto vesmírnych kmeťov. Tento ideový zámer sa stal súčasťou fyzikálnych polí a väzobnej sily organizujúc v evolúcii architektúru a organizáciu života na týchto troch planétach. Ktoré to boli? To je asi každému zjavné. Boli to Zem, Mars a Soilech, teda piata obežnica na dráhe medzi Marsom a Jupiterom. Soilech by foneticky znelo našim ušiam pomenovanie planéty bývalými obyvateľmi tejto planéty, ktorá zanikla pred 65 miliónmi rokmi. Dnes je po nej len medziplanetárny náhrdelník, tvorený z trosiek a úlomkov planéty. Kto sú títo vesmírni kmeti, čo tu hľadali, čo chceli a kam smerovali? Predovšetkým sú tiež výsledkom evolúcie, ktorá v iných oblastiach Univerza predbehla vývoj v tejto heliosfére o mnoho miliárd rokov. S pohľadu pozemšťana je to ťažko predstaviteľné. Ich cieľom je transformácia surovej, euklidovsky granulovanej hmoty, to je hmota tejto skutočnosti, tvoriac predmetnú skutočnosť, vnímanú našimi zmyslami, na ideovo granulovanú (duchovnú), čistú hmotu svojho vnútorného vesmíru, svojho srdca, zasievanie a ochrana čistoty ideí v tých priestoroch do ktorých prenikajú. Táto ich cesta nemá počiatku ani konca, je to nikdy nekončiace úsilie. V tomto období sa rozdelili na tri skupiny. Jedna pokračovala vo svojej ceste vesmírom ďalej. Dve zostali v tejto oblasti vesmíru. Jedna z nich zostala v stave plazmového prejavu tiel a druhá skupina sa začala ponárať do ideovo zmanipulovanej hmoty tejto Galaxie a samozrejme aj našej heliosféry. Druhá skupina sa pustila do evolučne veľmi dlhého obdobia transformácie surového produktu života na čistejšiu matériu, jak v úrovni predmetnej skutočnosti, tak v úrovni skutočnosti ducha, podstaty bytostí a tvorov. Prvá skupina si až dodnes ponecháva svoju pôvodnú organizáciu plazmových tiel. Obe skupiny neustále porovnávajú kvalitu zmien v surovom prejave živej hmoty medzi sebou a keď kvalita pocitov prvej skupiny dosiahne kvalitu pocitov druhej skupiny, ukáže tento okamih zjednotenie kvality v oboch skupinách, čo bude signálom na presun do iných oblastí vesmíru. Druhá skupina v plynúcom čase vytvorila pred 1,5 mld. rokmi granulované telá v kvalite metalickokrištalických materiálov. Telá sú pre oči pozemšťana videné ako priezračné, v oblasti podbrušia svieti žiarivá hmlovina s výbojom cez stred tela k oblasti hlavy a tak spôsobuje celkové rozsvietenie tela. Základná výška tela pred vstupom bytosti (kmeťa) je asi 3 m, ale po vstupe bytosti do tela si ho prispôsobuje svojim potrebám a meniacim sa podmienkam okolitej skutočnosti. Táto skupinka žiarivých bytosti je vyčlenená z druhej skupiny kmeťov, ktorí sa ponorili do surovej a hrubej hmoty tejto Galaxie a sú v organizácii týchto tiel až dodnes. Majú umelo vytvorenú, čistú planétu, od Zeme vzdialenú 60 000 svetelných rokov (s.r.) Na túto planétu nesmie vstúpiť, okrem nich, žiadna iná forma života. Na stretávanie s inými formami života sa využíva kontaktné technologické miesto, vzdialené od planéty. V tejto Galaxii sú ochrancami čistoty a nedotknuteľnosti ideí. Celá planéta je zdrojom a zásobárňou čistých ideí, ku ktorým môže pristúpiť len čistá myseľ, po poznaní túžiacej bytosti. Modlitby, prosby, vyhrážky, dary, sľuby, politické, ekonomické, náboženské postavenie nie sú vstupenkou do tohto kráľovstva nebeského. Len myseľ oddaná úsiliu pochopiť svet a seba samého v ňom. Poviem takto: láska otvára dvere do tejto hlbokej studnici čistého poznania, ale láska vo svojej podstate je len hlboké pochopenie vnútorného a vonkajšieho sveta, v žiadnom prípade nieje nejakým emocionálne-citovým hnutím mysle na báze meniacej sa chémie neurónovej siete mozgu. Láska je hlboké pochopenie, ktoré je výsledkom hlbokého myslenia a pochopenia predmetu myslenia, nie výsledkom jedenia, pitia, dýchania, cvičenia, odpočinku, spevu, hudby, zábavy, modlenia a prosenia, hnevu, zloby, nenávisti, žiarlivosti, strachu, úzkosti a obavy, radosti alebo smútku, života alebo smrti, spolupatričnosti s politickou stranou, náboženstvom, cirkvou, rasou, národom. Nazerajúc na tieto bytosti a ich svet, sa môžu človeku javiť, ako tie rozprávkové bytosti nazývané anjelmi. Nahliadnime však v čase ďalej. Zaostrime prizmu nášho pohľadu do časovej vzdialenosti 1mld. rokov spätne. V tomto období v tejto heliosfére pôsobil ideový zámer takýto: na planéte Zem ponechať vývoj surovej živej hmoty svojmu prirodzenému vývoju, bez zasahovania do evolúcie, na planéte Mars ideový zámer smeroval vývoj k technologicky orientovanej spoločnosti a na Soilechu sa vývoj smeroval tak, aby civilizácia bytostí inklinovala k súpatričnosti s prírodou a k duchovným úvahám. Ak sa posunieme v čase do obdobia pred 600 milión rokov, pozornosť bytostí s priezračným telom sa upriamila viac na Mars, kde sa vyvíjali tvory jašterom podobné. V tomto období dosahovali výšku až 12metrov, stojac na dvoch nohách. Previedla sa na nich ideová manipulácia s odklonom na pôvodný zámer. Pred 240 mil. rokmi sa uskutočnil ďalší zásah do evolúcie a vytvoril sa experiment s jašterovitými tvormi z Marsu. Na Marse pristáli letové technológie v tvare štvrťgule s priemerom základne 500 metrov a naložili jašterov. Jedna skupinka jašterov sa preniesla na Zem a druhá skupinka do súhvezdia Orionu, konkrétne k ľavej hviezde v páse Oriona. Podstatná časť jašterov zostala na Marse. Pozoroval sa vývoj týchto tvorov v rôznych planetárnych podmienkach. Pred 180 mil. rokmi vnikli do heliosféry dve za sebou letiace nebeské telesá veľkosti asi ako náš mesiac a preťali obežnú dráhu Marsu. Ani jeden nenarazil priamo do Marsu, ale preleteli v takej blízkosti, že prvé teleso zdvihlo oceány Marsu do takej výšky, že teleso nebeské letiace v závese nabalilo na seba vody Marsu. To spomalilo jej rýchlosť a Jupiter zachytil toto teleso, ktoré sa stalo mesiacom Jupiteru. Nazývame ho Európou. Na Marse zanikol život ako celok. Pôvodný ideový zámer o technologickej civilizácii sa musel postupne presúvať na piatu planétu a mierne aj na planétu v súhvezdí Orionu. Zem sa ponechala vstave prirodzeného vývoja. Technologický vývoj na planétach v súhvezdí Orionu a piatej obežnici Slnka dospel pred 65 mil. rokmi k takej úrovni, že letové technológie dokázali urobiť prvé neeuklidovské, t.zn. podpovrchové, hyperpriestorové skoky ku hviezdam. Na Soilechu pred 65 mil. rokmi bol jeden kontinent, jeden jazyk, jeden národ, silne inklinujúci k prírode ale aj k technológiam. Podľa zámeru ich stvoriteľov. Dvadsať percent populácie dokázalo komunikovať neverbálne. Na planéte v Orionu sa tiež vyvíjala technológia, ale vývojová rozdielnosť v jednom druhu bola medzi členmi druhu obrovská. V druhu jašterov boli na jednej strane hlboko chápajúce a vyspelé bytosti a na strane druhej toho istého druhu boli tvory v úrovni zvierat. Neboli tak duchom zjednotení ako na Soilechu. Len tak na okraj, tieto jašterovité tvory sa Mahabharáte nazývali dánavovia. Toto obdobie pred 65 mil. rokmi bolo predzvesťou rozsiahlej apokalypsy, ktorá zasiahla do života dvoch planét a to Soilechu a Zeme. Nebeské teleso z vesmíru preťalo dráhu Soilechu a stretlo sa priamo s planétou. Tí, čo sa zaoberali pozorovaním a prieskumom vesmíru už vedeli o blížiacej sa katastrofe, vykonali sa prípravy na záchranu nutného. Zachránilo sa dvadsať percent populácie, ktoré sa rozdelili na tri základné letové smery. Prvá letela k Síriu, druhá do súhvezdia Oriona a odtial ďalej a tretia skupina letela k Zemi. Samotná kolízia nebeských telies rozbila Soilech na planetárny náhrdelník, mesiac Soilechu sa neskôr stal našim Mesiacom, na Soilechu ho volali Itaib. V čase kolízie sa vesmírne teleso slapovými silami rozpadlo na dva celky, menší bol odmrštený do planetárneho priestoru a za ním v závese asi na 36 hodín letela časť kontinentu z rozpadnutého Soilechu. Ich smer bola Zem. Prvé teleso dopadlo do miesta, kde je dnes Yucatan, druhé teleso dopadlo do miest, kde je dnes Mariánska priekopa. A tak sa zmiešali zeminy, vody a horniny dvoch planét, Zeme a Soilechu. Tento dvojitý náraz spôsobil vychýlenie Zemskej osi, vyhynutie podstatnej časti života. Tí, čo chceli pokračovať po utíšení prírodného besnenia na Zemi, postupne vymreli, stratili chuť žiť a ich podstata sa presúvala k hviezdam, kde sa začala rozrastať nová civilizácia, ktorú nazývam civilizácia Stredu. Duch mnohých zo Soilechu sa navracal na Zem a pozoroval vyvíjajúci sa život, čakajúc na takú usporiadanosť, v ktorej by sa duch mohol významnejšie prejaviť. Mnohí prilietavali na letových technológiách na Zem po uplynutí 3-5 mil. rokov a priamo pozorovali živočíchov na Zemi. Medzi ne patrili tvorovia žijúci pri mori, stojaci na dvoch nohách podobní akoby tučniakom a šantili sa skákaním do mora. Silná túžba navrátiť sa k rodnej hviezde priviedla podstaty týchto bytosti do tiel týchto prímorských tvorov a postupne ich orientovala na život v oceánoch, stali sa delfínmi. Za 65 miliónov rokov sa civilizácia Stredu rozrástla v celej Galaxii, v rátane Veľkého a Malého Magellanovho oblaku. Okrem civilizácie Stredu, ktoré môžeme zaradiť medzi humanoidné a nám podobné, sú v tejto Galaxii formy života podobné jašterom (od výšky2,5m po 6 m). Formy na báze kremíku, rozmer ich tela po dľžke je 4,5 metra a po obvode asi 1,5 metra, telesná teplota dosahuje 1200 stupňov Celziových. Vyzerajú ako veľká korytnačka obrátená chrbtom dole bez nôh, len s výstupkom tam, kde je hlava, spôsob pohybu je vznášanie sa, na uchytávanie predmetov vysúvajú pseudopódy, čo znamená, že môžu mať tisíc rúk alebo tisíc nôh alebo žiadnu. V mahabharáte ich nazývali asurovia a daitjovia, tí čo vydávajú svetlo. V skutku aj cez deň svietia ako do biela rozpálené železo. Mimochodom, s veľkou obľubou konzumujú urán, ktorý sa pred 6000 rokmi snažili vyťažiť v Iráne. A len tak mimochodom, zanechali stopy v hore Ararat. Aké a kde, možno popíšem niekedy inokedy alebo možno nie. A úplne na koniec k týmto kremíkovým formám: na každej planéte, kde začali ťažbu uránu, zanikol život na báze uhlíku. To znamená, že ak by pred 6000 tisícročiami v Mezopotámii dokončili svoj zámer spustiť ťažbu na tejto Zemi, verte, dnes by moje články nemal kto čítať, boli by sme druhým Marsom. Tak milý čitateľ, kto tu na Zemi pred 6000 tisícročiami zasiahol v prospech človeka? Pri Síriu sa vyvinuli bytosti vysoké až 5m, ktorých dobre poznali predkovia dogonov, afrického kmeňa zo štátu Mali. Boli u nich na návšteve pred 5,5 tisícami rokov. Títo titáni navštívili aj Anglicko-Stonehendge, Peru a miesto, ktoré sa volá Potala. Vo vzdialenosti asi 7000 sv.r. od nás smerom k stredu Galaxie je planéta, kde sa vyvinul druh podobný hmyzu, dosahujúc veľkosť od 1,5 metra po 6 a viac metrové tvory. Sú sociálne organizovaní, tí najvyvinutejší s IQ tak 12 ročných detí. V oblasti Zeta Reticuli je druh silne technologicky vyvinutý, neobývajú žiadnu planétu, okupujú medzihviezdny priestor, vybudované majú technologické mestá. Sú v Galaxii najviac nadaní k poznávaniu technológií. Sú vysokí asi 1,2m, šedšej farby kože. Majú vytvorených rôznych kyborgov s umelou inteligenciou od výšky 1m po 12 a viac metrov vysoké. Dokážu stiahnúť myseľ človeka do svojich laboratórií a vytvoriť z nej repliku organického tela, na ktorom potom robia pokusy, samozrejme ak je to pre nich zaujímavé. Ale sami povedzte, kto už tu, na Zemi, je zaujímavý? Je toho ešte veľmi veľa, čo by sa dalo napísať, ale pre túto kapitolu to hádam aj stačilo. Keď nájdem chuť písať, budem pokračovať v popise udalostí návštevníkov z hviezd z obdobia pred 60 000 rokmi, 25 000, 13 000, 12000, 6000 rokmi. Tak milí moji, skúste to stráviť.